V kalendári vládol rok 2004. V krajine pokrytej hojné mesiace snehovou perinou vládla ešte slnečná jeseň. Menšie malebné mestečko Shneeheim na úpätí hôr opantalo posledné babie leto v roku. Obyvatelia si užívali pokonné teplé lúče slnka pred čoskoro prichádzajúcou tuhou zimou. Chodili na prechádzky po malých, slnkom zaliatych uličkách. Popíjali kávičku na terasách, niektorí športovali. Každý podľa svojho gusta využíval teplé dni.
Aj malé deti v Shneeheime vedeli, že s končiacimi slnečnými dňami skončí aj pocit zdravej pokožky. Zima prichádzala rýchlo. Aj keď ju miestni očakávali, vždy to bol obrovský šok pre ich pokožku. Ako na rukách, tak aj na tvári. Veľké teplotné rozdiely sa s pokožkou Shneeheimčanov vôbec nemaznali. Udreli plnou silou. Všetci, čo v meste žili, vedeli, že na problém ako je suchá pokožka jednoznačná záchrana neexistuje.
V miestnej večierke ani malej lekárni sa poriadny krém ani nepredával. Všetok krémový kozmetický tovar prichádzal do mestečka cez jedinú osobu. Krémového priekupníka menom Johny Crémo. Večne mastné, ulízané vlasy a vyziabnutá postava v ňom vzbudzovali odpor na prvý pohľad. Johny bol hustler jak remeň. Za jednu zimnú sezónu si vedel na účet pripísať celú hŕbu chechtákov. Johny Crémo bol všetkým dobre známy. Kde sa objavil, tam vrava stíchla. Aj keď tak na prvý pohľad nevyzeral, mestečko mal podmanené takmer do posledného obyvateľa. Veľká ryba v malom rybníku.
Johny Crémo a Vincent Hopp.
Medzi obyvateľmi Shneeheimu sa povrávalo, že mal kedysi pusipajtáša. Že dakedy dávno nebol sám a v krémovom biznise začínali spolu. Ich cesty sa ale rozdelili dvadsať rokov naspäť, tak ako ich názory. Bývali kolega sa volal Vincent Hopp. Vždy sa snažil pomôcť ľudom nie len vo svojom okolí, ale aj v iných častiach mestečka a okolitých dedinkách. Mnoho rokov naspäť, keď s Johnym rozbiehali prvý obchod s krémami, boli zámery obidvoch čisté. Časom ale Johnymu zavoňali peniaze viac ako krém samotný. Vytlačil z hlavy dôvod, prečo s krémami vôbec začínal. Už mal len jeden cieľ. Byť stále bohatší a majetnejší. Ako sa ukázalo hlavne na úkor spoluobčanov sužovaných suchou pokožkou.
Vincent ľuďom pomáhal a nehľadel na zárobok. Zato Johny Crémo, čím ďalej tým viac špekuloval. Už mu nestačilo krémy len predávať. Už chcel ušetriť aj na výrobe. Dobrákovi Vincentovi to samozrejme prekážalo. Crémo na Vincenta ale nebral žiadny ohľad. Peniaze mu úplne zatemnili myseľ. Na kraji mesta si postupne vystaval menšie laboratórium aj s výrobou. Začal dovážané krémy pančovať. Tým najhorším možným spôsobom. Krémy riedil stále väčším množstvom vody a emulgátormi. Pridával aj lacné konzervanty, ktoré pokožke rozhodne nerobili dobre. Zo začiatku pančoval iba trochu, ale s jedlom u neho rástla chuť. Vincent bol rázne proti pančovaniu a nástojil si svoj názor.
Jednu noc ich hádka vyústila do veľmi ostrého konfliktu. Počuť ich bolo aj o niekoľko domov ďalej. Nie presne čo kričali, ale každému bolo jasné, že to nie je priateľsky rozhovor. Od ďalšieho rána nikto v mestečku už Vincenta nevidel. Nikto si ale ani nedovolil niečo povedať, alebo sa opýtať. Johnny Crémo mal kontakty všade a udržoval si ich úplatkami a ako komu aj nepančovaným krémom.
Sestrička Lí zo Shneeheimu.
Ako roky plynuli, ľudia už aj zabudli aké je to mať zdravé a hydratované ruky a pokožku. Zabudli tak aj na Vincenta Hoppa. Shneeheim si žil svoj pomalý život a ľudia sa každým rokom tešili na jar. Na obdobie, kedy už nemuseli viac toľko trpieť suchočizné ruky a popraskanú pokožku. Časom však aj do dospelého veku dorástla miestna dievčina Lí. Modrooká plavovláska, pohľadná na pohľadanie. Vždy veselá a usmiata kráčala ulicami mestečka. Od útleho veku ju lákalo pomáhať ľuďom, tak sa vybrala do zdravotníckej školy študírovať za zdravotnú sestru. Štúdium v ďalekom meste trvalo 4 roky. Tento rok bol zrovna ten, školu ukončila skúškou dospelosti a vracala sa naspäť do rodného mestečka Shneeheim. Miestne zdravotné stredisko zrovna opúšťala nadsluhujúca sestrička Olinka. Už mala byť dávnejšie na dôchodku, len čakala kým sa Lí vráti zo školy. A že ešte mesiac s ňou pobudne v ordinácií a všetko jej vysvetlí. Čo ako funguje v praxi, kto je kto a podobne.
Tak aj bolo, Olinka sa po mesiaci rozlúčila a prenechala plnú zodpovednosť mladunkej Lí. Po niekoľkých týždňoch Lí už vedela všetko a všetko aj zvládala. Aj pán doktor si pochvaľoval, aj pacienti. Lí robila radosť a rozosievala úsmev všade, kde sa objavila. Pacienti jej pomoc vždy náležíte ocenili či už čokoládkou alebo aj len úprimným poďakovaním.
Ako však končila jeseň a s ňou aj babie leto, začínali sa v ordinácii objavovať väčšie množstvá pacientov, čo mali suché ruky. Popraskaná pokožka častokrát až do krvi neveštila nič dobré. Ešte úplne nebola v obraze začínajúcej zimnej sezóny ako zdravotná sestra. Každú zimu, keď sa vracala na Vianoce, mávala aj ona suché ruky. Neprebývala však celú zimu v mestečku Shneeheim, vždy len na sviatky. Úplne teda netušila, čo ju najbližšiu zimu čaká. S doktorom predpisovali krém každému pacientovi. Presne ten pančovaný krém od Johnyho Créma. Podľa zloženia sa Lí zdal kvalitný. Ako sa im ale čoraz viac ľudí vracalo naspäť do ordinácie, stále netušila, v čom môže byť problém.
Záchrana na dosah suchej ruky?
Mala však kamaráta, s ktorým sa spoznala popri škole. Prírodná kozmetika bol jeho denný chlebík. Svoje remeslo mal upriamené na najprírodnejšie mydlo a tuhý krém. Jeho vlastný vynález, aký svet ešte nevidel. Nerád robil tisíc vecí naraz, preto mal mydlá a krémy vymajstrované do bodky. Stále však rád experimentoval aj inými prírodnými výrobkami. Lí zakaždým priniesol z nových kúskov. Vždy bola ochotná skúšať nové veci a vedela, že jedine prírodné mydlo od majstra mydlára jej pokožke naozaj pomáha. Ako skončila školu aj poslednú brigádu vo veľkom meste, nabalil jej majster mydlár z každého rožku jeho dielne trošku. Nedalo jej nezamyslieť sa nad tým, prečo majú v Shneeeheime všetci ľudia také suché ruky. Len ona jediná, ktorá používala tuhý krém, má ruky stále v poriadku.
Prešlo pár bežných dní. Lí si však telefón zabudla v práci na stolíku. Dnes mala z ordinácie naponáhlo. Boli dohodnuté s kamarátkou zahrať si squash. A už aj tak meškala. Všimla si to, až keď bola na pol ceste domov. Náhlila sa naspäť do ordinácie. Nepredpokladala, že tam ešte niekto bude. Aj pán doktor bol pred záverečnou niekde odbehnutý. Dvere ale zamknuté ešte neboli. Otvorila, potichu kráčala k svojmu stolíku pre telefón. Moc sa okolo seba nerozhliadala, no aj tak jej zrak padol na poodchýlené dvere k doktorovi do kancelárie. Počula tlmený hlas, ako s niekým telefonuje. Chvíľku sa započúvala, aj keď vedela, že sa jej to netýka. Doktor podľa všetko telefonoval s nejakým starým známym. Na pretras im prišla téma prírodné krémy. Teda tak to na prvý sluch vyznelo. Občasný škodoradostný smiech z úst doktora ju ale nepustil odísť, chcela počuť viac. Naslúchala a postupne sa približovala k dverám nech lepšie počuje. Na malý moment ostalo z doktorovej kancelárie ticho. Ako na potvoru, Lí v ten moment zavibroval telefón. Už jej volala kamarátka Josefa, že kde je toľko. V práci si tlačítkovú Nokiu nechávala v tichom režime. Z dreveného stola bolo počuť otrasy vibrácií v tichej miestnosti na ďaleko a zreteľne. Lí schmatla telefón a vybehla potíšku dverami preč z ordinácie. Doktorovi sa zdalo, že niečo počul zavibrovať, a že mu ten zvuk bol povedomý. Prešiel dopredu a hľadal telefón. Keďže žiadny nenašiel, začal sa domnievať, že ich rozhovor s Crémom počul niekto, kto nemal.
Lí dobehla za Josefou celá udychčaná. Hneď jej povedala, prečo mešká. Vysvetlila celú situáciu, že to je dôležitejšie teraz ako ich naplánovaný squash. Úplne si nepamätala všetko, čo jej kamarát mydlár ku krému povedal. Tak mu napísala mail. Cez ISDN linkové pripojenie to trvalo trošku dlhšie. Ale fungovalo to. V dozvučujúcom strese zo seba rýchlo dostáva všetky informácie, ktoré stihla započuť v ordinácií. Netrpezlivo čakala na odpoveď. Tá sa dostavila behom niekoľkých chvíľ. Vo veľkom meste nebol problém s internetom. Kamarát mydlár jej bližšie vysvetlil ako prírodná kozmetika funguje, aké zložky slúžia na aké problémy a ako sa dá aký kožný problém vyriešiť. Lí sa postupne začal vytvárať celkový obraz. Jednoducho ale logicky jej vysvetlil, prečo sa obyčajný krém na ľudskej pokožke správa tak nevhodne.
Že bežný krém s obsahom vody funguje práve naopak ako by mal. Emulgátor a konzervant v kréme zaberajú miesto tým naozaj pomocným zložkám. Že bude najlepšie, ak jej pošle viacero krémov aj menších vzoriek a so svojimi známymi vyskúšajú jeho špeciálny krém MUCUMU na suché ruky a pokožku.
MUCUMU je už na ceste.
Pán doktor na Lí badal, že je v posledné dni iná ako zvyčajne. Doktorovi domnienky potvrdila návšteva Línej susedky. Susedke pošepla, že už snáď čoskoro jej príde na poštu špeciálna zásielka. Zásielka, ktorá bude obsahovať záchranu na suché ruky a popraskanú pokožku. V toľkom nadšený si ale neuvedomila, že to mohla povedať trošku viac nahlas. Doktorovi stačilo počuť z ich tlmeného rozhovoru slovo pošta a krém. Hneď mu bolo jasné, že počula ich rozhovor pár dní naspäť. A nemienil to nechať len na náhodu.
Už netrpezlivo čakala na balíček s tou najprírodnejšou kozmetikou. A hlavne bola netrpezlivá na tuhý krém MUCUMU. V skutku bola vo vytržení. Snažila sa svoju radosť nedávať až tak najavo, ale nefungovalo to, ako by si predstavovala. Ako ubehol ďalší a ďalší deň, balíčka stále nebolo. V hlave sa pohrávala s myšlienkou, že chyba nebude v pošte ako takej.
Crémo už mal zabezpečených svojich ľudí na pošte, ktorí čakali na „nebezpečnú“ zásielku. Krémissimo, ako ho familiárne nazývali jeho ľudia, mal prehľad o dianí v celom meste. Zásielku pôvodne smerovanú na meno Lí Laura Biene, ako znelo celé meno, mu na pošte odložili.
Balíček sa dostal do Johnyho rúk okamžite, ako prišiel na poštu. Lí nepomohlo ani doručenie do vlastných rúk. Prírodný tuhý krém MUCUMU bol v Crémovej moci. Začal študovať zloženie a chvíľu trvalo, kým sa mu podarilo zohnať všetky ingrediencie. Ako ubiehali ďalšie dni, Lí si dopisovala s kamarátom mydlárom. Ten jej opätovne posielal balíčky, ale ani jeden sa však nedostal do Línych rúk. Všetko, čo do mesta malo prísť na meno Lí Laura Biene prešlo najskôr cez Crémové ruky a jeho ľudí. Ale keď si objednala čokoľvek iné, napríklad ponožky, tie jej bez problémov prišli do troch dní.
Posledná možnosť ostávala osobná návšteva. Len ako sa blížili Vianoce, a k tomu vo veľkomeste vrcholila krémová sezóna, majster mydlár mal plné ruky aj nohy práce. Od skorého úsvitu do neskorého mrku chystal prírodné mydlá a tuhé krémy, aby sa dostali ku všetkým ľuďom. Mal aj pomocníka, zdatného aj keď mladého. Svoje úlohy si plnil precízne, rýchlo a spoľahlivo. Mladík menom Glont bol jediným synom Vincenta Hoppa. Glont po otcovi zdedil len tie najlepšie vlastnosti. Majster mydlár Lí sľúbil, že Glonta pošle s nádielkou prírodnej kozmetiky čo najskôr to bude možné. Že on sám v tomto období odísť nemôže.
Pár dní po troch kráľoch začali chystať krémy a vzorky do Shneeheimu. Mydlár mu nabalil dostatok tuhého prírodného krému, posadil ho do auta a vystrojil ho na dlhú cestu. Jazda mu trvala dva dni. Druhý deň prišiel neskoro a jediné ubytovanie, ktoré v mestečku našiel bol malý motel na okraji. Ubytoval sa na jednu noc, vzal jednolôžkovú voľnú izbu. Na cimre si vyložil veci a zbehol dole na bar, dať si aspoň jedno pivo z miestneho pivovaru na dobrú noc. V ponuke bol malý miestny pivovar Graupel Biererei. Ako sedel na bare a dopíjal druhé lahodné pivo, zacítil vôňu. Veľmi špecifickú a originálnu vôňu. Z piva sa veru netiahla. Vedel odkiaľ ju pozná, jemná citrusová vôňa s príjemným podtónom pačuli. Vôňa tak originálna a príjemne výrazná, že by svedomito prevoňala rybací trh či pezinskú skládku.
V kuchyni nevaria, čo by mali.
Originálna vôňa sa tiahla z útrob kuchyne. Z poza nerezových lietačiek bolo slabo počuť podstatne viacero hlasov, ako je o takej hodine v motelovej kuchyni bežné. Sedí na bare, presne tam, kde ani netušil, že sa dostať mal. Pár krokov od neho, od vstupu do Crémovho laboratória na pančovanie. Bolo mu jasné, že tam teraz ísť nemôže. Dopil pivo a uložil sa na zaslúžený odpočinok, s pocitom, že je na dobrej stope.
Nasledujúce ráno vybavil raňajky kávou a jogurtom s cereáliami. Lí mala v ten deň voľno, bola predsa sobota. Stretli sa u nej doma. Pozvali aj viacero dobrých známych, ktorí mali chronické problémy so suchou pokožkou. Neustále popraskaná koža ich trápila azda najviac. Glontovi boli za donášku nesmierne vďační. Už od prvého dotyku cítili rozdiel oproti pančovanému krému. Postarší návštevníci ešte matne lovili v pamäti a porovnávali s pôvodným krémom z pred 20 rokov. Do jedného zhodnotili, že aj tak to bol neporovnateľný pocit. Tuhý prírodný krém MUCUMU bol záchranou popraskanej pokožky a suchých rúk už od prvého natretia.
Hydratovaná pokožka dodala celej skupinke silu a energiu, a novú chuť do života. Začali plánovať. Cez okno zbadali na pochôdzke miestneho šerifa. Vedeli, že rovnako ako ostatní má nesmierne popraskané ruky. Väčšinu času trávi pešími patrolami po Schneeheime, alebo vysedávaním na stanici. Prípadne keď Crémo niečo potreboval, zavolal ho. Pocit osobného otroka, ktorý mu dával Crémo pravidelne sprobovať mu už viac nebol podľa chuti. Tušili to, tak si trúfli ho prizvať k stolu. Šerif sa im priznal, že už ani úplatky nie sú to, čo bývali. Že Crémové správanie je nevýslovne povrchné. Že už má toho vyše hlavy a ide s nimi do toho.
Nakrémovaný šerif Erich.
S policajnou posilou sa už o niečo smelšie vybrali do motelu na okraji mestečka. Snažili sa byť čo najviac nenápadní a najskôr do vnútra vstúpil Glont Hopp a Lí. Obzreli si situáciu a videli ako Crémo so svojimi kumpánmi vynáša z motelovej kuchyne krabice s označením MUDUMU.
„Ešte aj ten názov zhovadil!“ chytil sa za hlavu Glont. Bolo im nad slnko jasné, čo sa v krabiciach nachádza. Originálna vôňa razila z kuchyne a nedala sa s ničím pomýliť. Lí dala šerifovi znamenie a ten so svojím malým policajným oddielom naklusal dovnútra.
Crémo ostal v šoku. Šerif bol predsa pod jeho vedením, bol to jeho osobný poskok. Lí tiež vôbec nečakal. „Čo tá malá nevďačná sestrička robí v mojom moteli“ zahundral si popod ulízané fúzy Crémo. Johny začal na šerifa žoviálne ako vždy: „drahý priateľu, ako Ti môžem pomôcť? Hádam sa Ti minul krém? Poď so mnou a máš zaručený ten najlepší krém, aký si kedy vyskúšal.“ Lanáril Johny šerifa medovými frázami, ktoré na neho bežne fungovali. Šerif mal Crémových podlízavostí a intríg už plnú kapsu. Šerif sa pomalým krokom vybral ku Crémovi. Vo vzduchu vládlo plnohodnotné napätie. Namiesto priateľského pozdravu schmatol šerif vyziabnutého Créma za golier a začal s ním triasť nad zemou. Šľakoval a bohoval mu do tváre za všetky tie roky útrap, čo mu robil poskoka. Nakoniec ho pustil a dal znak kolegom, nech ho strážia, aby im neutiekol. Šerif podišiel ku krabiciam a začal ich otvárať, vyberal z nich pančované tuhé krémy pod bizarným názvom MUDUMU.
Ochutnaj svoj vlastný krém, Crémo.
Vonku bola už riadna zima, pritužovalo sťa kosti prašťali. Crémo, stojac medzi dvoma žandármi, sa nepokúsil ani o útek, stále si myslel a dúfal, že sa z tejto prekérnej situácie vylíže. Nič tomu ale nenasvedčovalo. Šerif vytiahol zopár pančovaných krémov z krabice a rozdal ich Crémovi a jeho kumpánom. „Tak a teraz si natrite ruky poriadnu vrstvou a vybehnite do zimy“ zvolal na nich šerif. Johny sa bránil jak čert krízu, presne vedel, čo ho čaká. Hlavne jeho pokožku.
Pančovaný krém s vysokým obsahom vody je v treskúcej zime ešte väčšia pohroma ako žiadny krém. Preto si Crémo vždy so sebou nosil aspoň jeden nepančovaný. Ten mu teraz nebol k žiadnemu dobru.
Po pár minútach v ľadovej suchej zime, Krémissimo a jeho kumpáni žobronili šerifa, nech ich pusti naspäť do tepla. Šerif Erich povedal, že ich pusti jediné do teplej vyhriatej cely. Lebo to je to jediné miesto, ktoré si zaslúžia.
Krémov biznis s pančovanými výrobkami prírodnej kozmetiky sa rozpadol ako domček z karát. Až teraz si spomenul na Vincentove slová, keď mu vravieval: „Krém pomôže len vtedy, ak je varený s radosťou, láskou a s poctivých surovín bez vody.“
Týmto sa skončila jedna veľká podvodná etapa. S Johnym Crémom za mrežami sa mohlo začať chystať na oslavu. Od poobedia sa postupne zlietavali v mestečku na námestí všetci obyvatelia Schneeheimu. Mladí aj starí. Kto mohol, prišiel. Sedemnásteho januára roku dvetisíc päť, sa obyvatelia Shneeheimu konečne oslobodili od zimou sužovanej a suchej pokožky. Tento deň vyhlásil starosta za deň zdravej a hydratovanej pokožky. Dal tým aj zelenú na vznik prvého krémového festivalu, nazvaným Krém náš každodenný.
13% Zľavový kód za dočítanie: MUCUMUsezona
